V našej spoločnosti mám viacero rolí – som mama, manželka, dcéra, sestra, kamarátka kolegyňa. Rada hľadám riešenia, ktoré nám pomôžu posúvať sa ďalej ako spoločnosti. Veľmi mi záleží na hodnotách, ktoré sa snažím pretaviť nielen do pracovných projektov, ale aj do osobného života, a tak ich mať vždy na pamäti. Zároveň verím, že naša spoločnosť potrebuje pracovať s témou inklúzie – byť inkluzívny a empatický – čo vysoko súvisí práve s projektami, na ktorých pracujem.
Jedným z projektov je LUMUS Investment Collective – klub anjelských investoriek z celého sveta so záujmom investovať do startupov zo CEE regiónu. Naším cieľom je zmeniť aktuálnu situáciu a pohľad na ženy – investorky. Dobre vieme, že keď sa v angličtine povie slovo “investor”, tak väčšina z nás si pravdepodobne predstaví muža, štyridsiatnika, v obleku – ak chce niekto povedať, že investor je žena, tak sa musí použiť slovo “female investor”. V LUMUS-e aktívne pracujeme na tom, aby sa toto zmenilo – aby bolo vo svete investícií viac žien a aby sme ich už nemuseli označovať “female investor”. Čím viac žien – investoriek bude vo svete, tým bude viac “founder-iek”, viac žien sa bude podporovať v podnikaní a v biznis zmýšľaní, a celkovo bude vznikať viac produktov, ktoré poslúžia “ženskému marketu”.
Mojím druhým projektom je “BE-ID human”, čo je na druhú stranu viac servisná firma. Myšlienka založenia BE-ID human vznikla tiež v US a týka sa práve témy diverzity a inklúzie. Keď sa povie diverzita a inklúzia, tak často vznikajú rôzne predsudky typu “ja nie som diverzná, pretože som beloška”. Avšak, my v BE-ID human veríme, že diverzitu má v sebe každý z nás, pretože to nie sú len veci, ktoré vidíme, ale sú to aj naše hodnoty, zázemia, názory. Každý z nás je jedinečný a ja si myslím, že práve vďaka inklúzii a tomu, že to uchopíme, vieme odkryť obrovský ľudský potenciál. Presne o toto sa v BE-ID human snažíme a pomáhame firmám uchopiť tému diverzity a inklúzie strategicky a komplexne. Robíme teda rôzne audity, prednášky, konzultácie, “mapping-y” a workshopy vo viacerých nadnárodných firmách v československom prostredí.
V období, keď som začínala so startupmi, som s nimi pôvodne vlastne ani nechcela pracovať. Po ukončení môjho pôsobenia v neziskovej organizácii AIESEC som plánovala ísť na pracovnú stáž do zahraničia. Stretla som sa však so zakladateľom firmy Staffino, ktorý mi ponúkol projekt ich expanzie do Česka. Vyzeralo to dobre a tak som do toho nakoniec išla. Následne som vďaka získaným skúsenostiam postupne začala pomáhať rôznym iným fintech firmám a technologickým startupom práve s expanziou do Európy, ale aj do US.
Keď som ešte pracovala na expanziách a pohybovala sa v US, konkrétne v San Franciscu, tak som sa tam stretla spolu s Luckou Cerchlan, ktorá sa rovnako aktívne pohybovala v startup ekosystéme a teraz je tiež jednou zo zakladateliek LUMUS-u. Jeden večer sme spoločne nad vínkom diskutovali o svete investícii, postavení žien v ňom a jeho rozdieloch medzi Európou a Amerikou. Tam idea založenia LUMUS-u vznikla a odtiaľ to už potom išlo ďalej. Oslovili sme Teréziu Jacovú z Neulogy Ventures a Vladimíru Činčurovú, ktorá pracuje so startupmi v rámci svojej pozície v Microsofte, dali sa dokopy a začali sme na LUMUS-e aktívne pracovať.
LUMUS začal fungovať približne pred rokom a pol. Tomu ale predtým predchádzala asi trištvrteročná startup fáza, kedy sme všetko vytvárali, mapovali a plánovali. Máme skvelú “board of advisors” plnú seniornejších žien, ktoré nás už vtedy tlačili do toho, aby sme LUMUS konečne spustili. Odvtedy to išlo super. Aktuálne máme za sebou už tri investície a na ďalších troch pracujeme. V sieti máme viac ako 250 žien z celého sveta. Máme za sebou viacero komunitných a osvetových eventov v terminológii investičného sveta, nakoľko medzi naše hlavné zamerania nepatrí len investovanie, ale aj vzdelávanie a osveta.
Aktuálne nie sme orientovaní na konkrétny typ startupov, sme agnostickí. Samozrejme diskutujeme o možnostiach špecifikácie určitých kategórií v budúcnosti, ale nateraz sa do toho ešte nepúšťame, nakoľko je naša komunita z hľadiska zamerania veľmi široká.
Doteraz sme investovali napríklad do rumunského HR tech startupu, litvianskeho dog-food startupu a do holandského startupu s českým founder-om. Podmienkou investície je vždy to, že je daný startup nejako prepojený so CEE regiónom.
Tento rok sa chceme sústrediť najmä na komunitu a jej rozvoj – budeme zavádzať napríklad platené členstvo. Určite chceme zvýšiť číslo startupov, do ktorých ročne investujeme, avšak nestanovujeme si fixný počet. Ja osobne nemám až tak rada stanovovanie si číselných cieľov, pretože môžu mať negatívny vplyv na kvalitu našej práce. Príkladom je, keď si človek povie, že chce za daný rok prečítať isté množstvo kníh. Akonáhle to človek nestíha, tak zvykne čítať knihy, ktoré by inak ani nečítal a ktoré ho nebavia len preto, že sú napríklad kratšie, rýchlejšie ich prečíta a tak sa dostane jednoduchšie k splneniu svojho cieľa. U nás v LUMUS-e by teda práve toto mohlo spôsobiť zlý efekt, kedy by sme sa len rýchlo snažili nájsť nejaké startupy, ktoré by už ale neboli kvalitné.
Rovnako plánujeme vytvoriť takzvaný “scout” program, ktorý bude určený pre ľudí na doporučenie startupov a bude im ponúkať určité benefity. “Scout-om” bude môcť byť takmer hocikto – môžu to byť študenti, ľudia zo startupov alebo aj ľudia z inovačných agentúr.
Aj napriek tomu, že sme anjelský klub investoriek, tak neinvestujeme len do myšlienky – startupy už musia mať nejaký “proof of concept”, nejakých zákazníkov alebo nejakú beta verziu.
Ja sa často stretávam práve s tým, že startupy majú myšlienku, ale vôbec si nezmapujú svoj trh alebo segment, teda si neurobia tú najpodstatnejšiu “domácu úlohu”, ktorá by im povedala, či ich produkt bude fungovať a mať na trhu úspech.
Na čo sa my najviac pozeráme, sú väčšinou práve zakladatelia startupov a zloženie “founding” tímu. Je dôležité, aby bol súčasťou vznikajúceho startupu vždy človek, ktorý je expertom na problematiku, ktorej sa chcú venovať. Pozeráme sa na to, či zakladatelia veria myšlienke svojho startupu a či ho budú schopní spolu so svojím tímom posúvať ďalej. Rovnako je podstatné, aby ľudia v startupe boli už na full-time. Samozrejme, že je ťažké odísť z práce do startupu, ktorý ešte nič nezarába, avšak ak ide človek žiadať o investíciu, tak už je potrebné byť “full in-house”.
Ja sama som do US išla robiť s veľkou zvedavosťou a chcela som nájsť nejaký model toho, ako sa veci robia v Európe a ako sa robia v US. Záver tohto pozorovania je, že každá expanzia a každá skúsenosť so startupom je úplne iná, pretože to je vždy iný produkt, iný trh, iná konkurencia na trhu a podobne.
Často som sa stretávala s podobným problémom ako aktuálne pri výbere startupov v LUMUS-e a to, že si startupy nezmapujú trh, na ktorý chcú expandovať. Jeden český startup, ktorého cieľom bolo expandovať na Slovensko, mi raz povedal, že sa na Slovensko nevedia dostať a pritom robia úplne to isté čo v Česku, kde sú úspešní. V tom je však ten problém. Tie trhy sú v každej krajine iné a ten, kto si to neuvedomuje a neráta s tým, sa veľmi rýchlo popáli. Na konci vám prieskum trhu nielen uľahčí všetku prácu, ale aj ušetrí množstvo financií.
Podľa mňa je to podobné ako to, čo často riešime napríklad pri investíciách. Keď ide niekto “pitchovať” za investíciu, tak by sa najprv mal stretnúť s investormi, ktorých nechce, aby si všetko natrénoval a až potom by sa mal stretnúť s investormi, ktorých chce. Pri expanziách to je rovnaké. Určite je dobré ísť pred vstupom na želaný trh na nejaký iný, jednoduchšie dosiahnuteľný – teda napríklad pre slovenský startup môže byť v prípravnej fáze veľmi nápomocné skúsiť expandovať do Česka alebo inej európskej krajiny, a až potom ísť napríklad do US.
Američania majú tiež zaujímavý postup pri expanziách – oni najskôr predávajú a až potom developujú. U nás naopak zvyčajne najskôr developujeme a potom predávame, avšak nakoniec zistíme, že to predáva už niekto iný a všetko spadne.
Rovnako je dobré sa pri expanzii vždy zastaviť, zamyslieť sa nad danými krokmi a spraviť si prieskum. Tiež je potrebné sa rozhodnúť, či expanzia bude zahŕňať aj presun core tímu / človeka do danej krajiny alebo nie.
Určite by som jej poradila viac sa pýtať, respektíve nebáť sa pýtať. Ja som sa viackrát nepýtala, pretože som si myslela, že je určitá otázka blbosť. Ďalej by tiež vhodnou radou bolo zdieľanie potrieb. Často som dlhšiu dobu stagnovala nad nejakou vecou, pretože som nevedela vhodne pomenovať svoju potrebu.
V poslednej dobe ma celkom zaujal podcast “Výtah” od českej iniciatívy “Holky z marketingu”. Čo sa týka viac startupových vecí, tak mám veľmi rada knihu “No Rules Rules” od Netflixu o ich kultúre. Ďalej Kilta, čo je tiež jeden z mojich projektov, má super newsletter, kde píšu o rôznych trendoch vo svete. A ako posledné by som určite odporučila Brené Brown – rozhovory s ňou, jej podcasty alebo akúkoľvek inú tvorbu.
Ďakujeme Zuzke za skvelý rozhovor a prínosné tipy pre startupistov!
V našej spoločnosti mám viacero rolí – som mama, manželka, dcéra, sestra, kamarátka kolegyňa. Rada hľadám riešenia, ktoré nám pomôžu posúvať sa ďalej ako spoločnosti. Veľmi mi záleží na hodnotách, ktoré sa snažím pretaviť nielen do pracovných projektov, ale aj do osobného života, a tak ich mať vždy na pamäti. Zároveň verím, že naša spoločnosť potrebuje pracovať s témou inklúzie – byť inkluzívny a empatický – čo vysoko súvisí práve s projektami, na ktorých pracujem.
Jedným z projektov je LUMUS Investment Collective – klub anjelských investoriek z celého sveta so záujmom investovať do startupov zo CEE regiónu. Naším cieľom je zmeniť aktuálnu situáciu a pohľad na ženy – investorky. Dobre vieme, že keď sa v angličtine povie slovo “investor”, tak väčšina z nás si pravdepodobne predstaví muža, štyridsiatnika, v obleku – ak chce niekto povedať, že investor je žena, tak sa musí použiť slovo “female investor”. V LUMUS-e aktívne pracujeme na tom, aby sa toto zmenilo – aby bolo vo svete investícií viac žien a aby sme ich už nemuseli označovať “female investor”. Čím viac žien – investoriek bude vo svete, tým bude viac “founder-iek”, viac žien sa bude podporovať v podnikaní a v biznis zmýšľaní, a celkovo bude vznikať viac produktov, ktoré poslúžia “ženskému marketu”.
Mojím druhým projektom je “BE-ID human”, čo je na druhú stranu viac servisná firma. Myšlienka založenia BE-ID human vznikla tiež v US a týka sa práve témy diverzity a inklúzie. Keď sa povie diverzita a inklúzia, tak často vznikajú rôzne predsudky typu “ja nie som diverzná, pretože som beloška”. Avšak, my v BE-ID human veríme, že diverzitu má v sebe každý z nás, pretože to nie sú len veci, ktoré vidíme, ale sú to aj naše hodnoty, zázemia, názory. Každý z nás je jedinečný a ja si myslím, že práve vďaka inklúzii a tomu, že to uchopíme, vieme odkryť obrovský ľudský potenciál. Presne o toto sa v BE-ID human snažíme a pomáhame firmám uchopiť tému diverzity a inklúzie strategicky a komplexne. Robíme teda rôzne audity, prednášky, konzultácie, “mapping-y” a workshopy vo viacerých nadnárodných firmách v československom prostredí.
V období, keď som začínala so startupmi, som s nimi pôvodne vlastne ani nechcela pracovať. Po ukončení môjho pôsobenia v neziskovej organizácii AIESEC som plánovala ísť na pracovnú stáž do zahraničia. Stretla som sa však so zakladateľom firmy Staffino, ktorý mi ponúkol projekt ich expanzie do Česka. Vyzeralo to dobre a tak som do toho nakoniec išla. Následne som vďaka získaným skúsenostiam postupne začala pomáhať rôznym iným fintech firmám a technologickým startupom práve s expanziou do Európy, ale aj do US.
Keď som ešte pracovala na expanziách a pohybovala sa v US, konkrétne v San Franciscu, tak som sa tam stretla spolu s Luckou Cerchlan, ktorá sa rovnako aktívne pohybovala v startup ekosystéme a teraz je tiež jednou zo zakladateliek LUMUS-u. Jeden večer sme spoločne nad vínkom diskutovali o svete investícii, postavení žien v ňom a jeho rozdieloch medzi Európou a Amerikou. Tam idea založenia LUMUS-u vznikla a odtiaľ to už potom išlo ďalej. Oslovili sme Teréziu Jacovú z Neulogy Ventures a Vladimíru Činčurovú, ktorá pracuje so startupmi v rámci svojej pozície v Microsofte, dali sa dokopy a začali sme na LUMUS-e aktívne pracovať.
LUMUS začal fungovať približne pred rokom a pol. Tomu ale predtým predchádzala asi trištvrteročná startup fáza, kedy sme všetko vytvárali, mapovali a plánovali. Máme skvelú “board of advisors” plnú seniornejších žien, ktoré nás už vtedy tlačili do toho, aby sme LUMUS konečne spustili. Odvtedy to išlo super. Aktuálne máme za sebou už tri investície a na ďalších troch pracujeme. V sieti máme viac ako 250 žien z celého sveta. Máme za sebou viacero komunitných a osvetových eventov v terminológii investičného sveta, nakoľko medzi naše hlavné zamerania nepatrí len investovanie, ale aj vzdelávanie a osveta.
Aktuálne nie sme orientovaní na konkrétny typ startupov, sme agnostickí. Samozrejme diskutujeme o možnostiach špecifikácie určitých kategórií v budúcnosti, ale nateraz sa do toho ešte nepúšťame, nakoľko je naša komunita z hľadiska zamerania veľmi široká.
Doteraz sme investovali napríklad do rumunského HR tech startupu, litvianskeho dog-food startupu a do holandského startupu s českým founder-om. Podmienkou investície je vždy to, že je daný startup nejako prepojený so CEE regiónom.
Tento rok sa chceme sústrediť najmä na komunitu a jej rozvoj – budeme zavádzať napríklad platené členstvo. Určite chceme zvýšiť číslo startupov, do ktorých ročne investujeme, avšak nestanovujeme si fixný počet. Ja osobne nemám až tak rada stanovovanie si číselných cieľov, pretože môžu mať negatívny vplyv na kvalitu našej práce. Príkladom je, keď si človek povie, že chce za daný rok prečítať isté množstvo kníh. Akonáhle to človek nestíha, tak zvykne čítať knihy, ktoré by inak ani nečítal a ktoré ho nebavia len preto, že sú napríklad kratšie, rýchlejšie ich prečíta a tak sa dostane jednoduchšie k splneniu svojho cieľa. U nás v LUMUS-e by teda práve toto mohlo spôsobiť zlý efekt, kedy by sme sa len rýchlo snažili nájsť nejaké startupy, ktoré by už ale neboli kvalitné.
Rovnako plánujeme vytvoriť takzvaný “scout” program, ktorý bude určený pre ľudí na doporučenie startupov a bude im ponúkať určité benefity. “Scout-om” bude môcť byť takmer hocikto – môžu to byť študenti, ľudia zo startupov alebo aj ľudia z inovačných agentúr.
Aj napriek tomu, že sme anjelský klub investoriek, tak neinvestujeme len do myšlienky – startupy už musia mať nejaký “proof of concept”, nejakých zákazníkov alebo nejakú beta verziu.
Ja sa často stretávam práve s tým, že startupy majú myšlienku, ale vôbec si nezmapujú svoj trh alebo segment, teda si neurobia tú najpodstatnejšiu “domácu úlohu”, ktorá by im povedala, či ich produkt bude fungovať a mať na trhu úspech.
Na čo sa my najviac pozeráme, sú väčšinou práve zakladatelia startupov a zloženie “founding” tímu. Je dôležité, aby bol súčasťou vznikajúceho startupu vždy človek, ktorý je expertom na problematiku, ktorej sa chcú venovať. Pozeráme sa na to, či zakladatelia veria myšlienke svojho startupu a či ho budú schopní spolu so svojím tímom posúvať ďalej. Rovnako je podstatné, aby ľudia v startupe boli už na full-time. Samozrejme, že je ťažké odísť z práce do startupu, ktorý ešte nič nezarába, avšak ak ide človek žiadať o investíciu, tak už je potrebné byť “full in-house”.
Ja sama som do US išla robiť s veľkou zvedavosťou a chcela som nájsť nejaký model toho, ako sa veci robia v Európe a ako sa robia v US. Záver tohto pozorovania je, že každá expanzia a každá skúsenosť so startupom je úplne iná, pretože to je vždy iný produkt, iný trh, iná konkurencia na trhu a podobne.
Často som sa stretávala s podobným problémom ako aktuálne pri výbere startupov v LUMUS-e a to, že si startupy nezmapujú trh, na ktorý chcú expandovať. Jeden český startup, ktorého cieľom bolo expandovať na Slovensko, mi raz povedal, že sa na Slovensko nevedia dostať a pritom robia úplne to isté čo v Česku, kde sú úspešní. V tom je však ten problém. Tie trhy sú v každej krajine iné a ten, kto si to neuvedomuje a neráta s tým, sa veľmi rýchlo popáli. Na konci vám prieskum trhu nielen uľahčí všetku prácu, ale aj ušetrí množstvo financií.
Podľa mňa je to podobné ako to, čo často riešime napríklad pri investíciách. Keď ide niekto “pitchovať” za investíciu, tak by sa najprv mal stretnúť s investormi, ktorých nechce, aby si všetko natrénoval a až potom by sa mal stretnúť s investormi, ktorých chce. Pri expanziách to je rovnaké. Určite je dobré ísť pred vstupom na želaný trh na nejaký iný, jednoduchšie dosiahnuteľný – teda napríklad pre slovenský startup môže byť v prípravnej fáze veľmi nápomocné skúsiť expandovať do Česka alebo inej európskej krajiny, a až potom ísť napríklad do US.
Američania majú tiež zaujímavý postup pri expanziách – oni najskôr predávajú a až potom developujú. U nás naopak zvyčajne najskôr developujeme a potom predávame, avšak nakoniec zistíme, že to predáva už niekto iný a všetko spadne.
Rovnako je dobré sa pri expanzii vždy zastaviť, zamyslieť sa nad danými krokmi a spraviť si prieskum. Tiež je potrebné sa rozhodnúť, či expanzia bude zahŕňať aj presun core tímu / človeka do danej krajiny alebo nie.
Určite by som jej poradila viac sa pýtať, respektíve nebáť sa pýtať. Ja som sa viackrát nepýtala, pretože som si myslela, že je určitá otázka blbosť. Ďalej by tiež vhodnou radou bolo zdieľanie potrieb. Často som dlhšiu dobu stagnovala nad nejakou vecou, pretože som nevedela vhodne pomenovať svoju potrebu.
V poslednej dobe ma celkom zaujal podcast “Výtah” od českej iniciatívy “Holky z marketingu”. Čo sa týka viac startupových vecí, tak mám veľmi rada knihu “No Rules Rules” od Netflixu o ich kultúre. Ďalej Kilta, čo je tiež jeden z mojich projektov, má super newsletter, kde píšu o rôznych trendoch vo svete. A ako posledné by som určite odporučila Brené Brown – rozhovory s ňou, jej podcasty alebo akúkoľvek inú tvorbu.
Ďakujeme Zuzke za skvelý rozhovor a prínosné tipy pre startupistov.
V našej spoločnosti mám viacero rolí – som mama, manželka, dcéra, sestra, kamarátka kolegyňa. Rada hľadám riešenia, ktoré nám pomôžu posúvať sa ďalej ako spoločnosti. Veľmi mi záleží na hodnotách, ktoré sa snažím pretaviť nielen do pracovných projektov, ale aj do osobného života, a tak ich mať vždy na pamäti. Zároveň verím, že naša spoločnosť potrebuje pracovať s témou inklúzie – byť inkluzívny a empatický – čo vysoko súvisí práve s projektami, na ktorých pracujem.
Jedným z projektov je LUMUS Investment Collective – klub anjelských investoriek z celého sveta so záujmom investovať do startupov zo CEE regiónu. Naším cieľom je zmeniť aktuálnu situáciu a pohľad na ženy – investorky. Dobre vieme, že keď sa v angličtine povie slovo “investor”, tak väčšina z nás si pravdepodobne predstaví muža, štyridsiatnika, v obleku – ak chce niekto povedať, že investor je žena, tak sa musí použiť slovo “female investor”. V LUMUS-e aktívne pracujeme na tom, aby sa toto zmenilo – aby bolo vo svete investícií viac žien a aby sme ich už nemuseli označovať “female investor”. Čím viac žien – investoriek bude vo svete, tým bude viac “founder-iek”, viac žien sa bude podporovať v podnikaní a v biznis zmýšľaní, a celkovo bude vznikať viac produktov, ktoré poslúžia “ženskému marketu”.
Mojím druhým projektom je “BE-ID human”, čo je na druhú stranu viac servisná firma. Myšlienka založenia BE-ID human vznikla tiež v US a týka sa práve témy diverzity a inklúzie. Keď sa povie diverzita a inklúzia, tak často vznikajú rôzne predsudky typu “ja nie som diverzná, pretože som beloška”. Avšak, my v BE-ID human veríme, že diverzitu má v sebe každý z nás, pretože to nie sú len veci, ktoré vidíme, ale sú to aj naše hodnoty, zázemia, názory. Každý z nás je jedinečný a ja si myslím, že práve vďaka inklúzii a tomu, že to uchopíme, vieme odkryť obrovský ľudský potenciál. Presne o toto sa v BE-ID human snažíme a pomáhame firmám uchopiť tému diverzity a inklúzie strategicky a komplexne. Robíme teda rôzne audity, prednášky, konzultácie, “mapping-y” a workshopy vo viacerých nadnárodných firmách v československom prostredí.
V období, keď som začínala so startupmi, som s nimi pôvodne vlastne ani nechcela pracovať. Po ukončení môjho pôsobenia v neziskovej organizácii AIESEC som plánovala ísť na pracovnú stáž do zahraničia. Stretla som sa však so zakladateľom firmy Staffino, ktorý mi ponúkol projekt ich expanzie do Česka. Vyzeralo to dobre a tak som do toho nakoniec išla. Následne som vďaka získaným skúsenostiam postupne začala pomáhať rôznym iným fintech firmám a technologickým startupom práve s expanziou do Európy, ale aj do US.
Keď som ešte pracovala na expanziách a pohybovala sa v US, konkrétne v San Franciscu, tak som sa tam stretla spolu s Luckou Cerchlan, ktorá sa rovnako aktívne pohybovala v startup ekosystéme a teraz je tiež jednou zo zakladateliek LUMUS-u. Jeden večer sme spoločne nad vínkom diskutovali o svete investícii, postavení žien v ňom a jeho rozdieloch medzi Európou a Amerikou. Tam idea založenia LUMUS-u vznikla a odtiaľ to už potom išlo ďalej. Oslovili sme Teréziu Jacovú z Neulogy Ventures a Vladimíru Činčurovú, ktorá pracuje so startupmi v rámci svojej pozície v Microsofte, dali sa dokopy a začali sme na LUMUS-e aktívne pracovať.
LUMUS začal fungovať približne pred rokom a pol. Tomu ale predtým predchádzala asi trištvrteročná startup fáza, kedy sme všetko vytvárali, mapovali a plánovali. Máme skvelú “board of advisors” plnú seniornejších žien, ktoré nás už vtedy tlačili do toho, aby sme LUMUS konečne spustili. Odvtedy to išlo super. Aktuálne máme za sebou už tri investície a na ďalších troch pracujeme. V sieti máme viac ako 250 žien z celého sveta. Máme za sebou viacero komunitných a osvetových eventov v terminológii investičného sveta, nakoľko medzi naše hlavné zamerania nepatrí len investovanie, ale aj vzdelávanie a osveta.
Aktuálne nie sme orientovaní na konkrétny typ startupov, sme agnostickí. Samozrejme diskutujeme o možnostiach špecifikácie určitých kategórií v budúcnosti, ale nateraz sa do toho ešte nepúšťame, nakoľko je naša komunita z hľadiska zamerania veľmi široká.
Doteraz sme investovali napríklad do rumunského HR tech startupu, litvianskeho dog-food startupu a do holandského startupu s českým founder-om. Podmienkou investície je vždy to, že je daný startup nejako prepojený so CEE regiónom.
Tento rok sa chceme sústrediť najmä na komunitu a jej rozvoj – budeme zavádzať napríklad platené členstvo. Určite chceme zvýšiť číslo startupov, do ktorých ročne investujeme, avšak nestanovujeme si fixný počet. Ja osobne nemám až tak rada stanovovanie si číselných cieľov, pretože môžu mať negatívny vplyv na kvalitu našej práce. Príkladom je, keď si človek povie, že chce za daný rok prečítať isté množstvo kníh. Akonáhle to človek nestíha, tak zvykne čítať knihy, ktoré by inak ani nečítal a ktoré ho nebavia len preto, že sú napríklad kratšie, rýchlejšie ich prečíta a tak sa dostane jednoduchšie k splneniu svojho cieľa. U nás v LUMUS-e by teda práve toto mohlo spôsobiť zlý efekt, kedy by sme sa len rýchlo snažili nájsť nejaké startupy, ktoré by už ale neboli kvalitné.
Rovnako plánujeme vytvoriť takzvaný “scout” program, ktorý bude určený pre ľudí na doporučenie startupov a bude im ponúkať určité benefity. “Scout-om” bude môcť byť takmer hocikto – môžu to byť študenti, ľudia zo startupov alebo aj ľudia z inovačných agentúr.
Aj napriek tomu, že sme anjelský klub investoriek, tak neinvestujeme len do myšlienky – startupy už musia mať nejaký “proof of concept”, nejakých zákazníkov alebo nejakú beta verziu.
Ja sa často stretávam práve s tým, že startupy majú myšlienku, ale vôbec si nezmapujú svoj trh alebo segment, teda si neurobia tú najpodstatnejšiu “domácu úlohu”, ktorá by im povedala, či ich produkt bude fungovať a mať na trhu úspech.
Na čo sa my najviac pozeráme, sú väčšinou práve zakladatelia startupov a zloženie “founding” tímu. Je dôležité, aby bol súčasťou vznikajúceho startupu vždy človek, ktorý je expertom na problematiku, ktorej sa chcú venovať. Pozeráme sa na to, či zakladatelia veria myšlienke svojho startupu a či ho budú schopní spolu so svojím tímom posúvať ďalej. Rovnako je podstatné, aby ľudia v startupe boli už na full-time. Samozrejme, že je ťažké odísť z práce do startupu, ktorý ešte nič nezarába, avšak ak ide človek žiadať o investíciu, tak už je potrebné byť “full in-house”.
Ja sama som do US išla robiť s veľkou zvedavosťou a chcela som nájsť nejaký model toho, ako sa veci robia v Európe a ako sa robia v US. Záver tohto pozorovania je, že každá expanzia a každá skúsenosť so startupom je úplne iná, pretože to je vždy iný produkt, iný trh, iná konkurencia na trhu a podobne.
Často som sa stretávala s podobným problémom ako aktuálne pri výbere startupov v LUMUS-e a to, že si startupy nezmapujú trh, na ktorý chcú expandovať. Jeden český startup, ktorého cieľom bolo expandovať na Slovensko, mi raz povedal, že sa na Slovensko nevedia dostať a pritom robia úplne to isté čo v Česku, kde sú úspešní. V tom je však ten problém. Tie trhy sú v každej krajine iné a ten, kto si to neuvedomuje a neráta s tým, sa veľmi rýchlo popáli. Na konci vám prieskum trhu nielen uľahčí všetku prácu, ale aj ušetrí množstvo financií.
Podľa mňa je to podobné ako to, čo často riešime napríklad pri investíciách. Keď ide niekto “pitchovať” za investíciu, tak by sa najprv mal stretnúť s investormi, ktorých nechce, aby si všetko natrénoval a až potom by sa mal stretnúť s investormi, ktorých chce. Pri expanziách to je rovnaké. Určite je dobré ísť pred vstupom na želaný trh na nejaký iný, jednoduchšie dosiahnuteľný – teda napríklad pre slovenský startup môže byť v prípravnej fáze veľmi nápomocné skúsiť expandovať do Česka alebo inej európskej krajiny, a až potom ísť napríklad do US.
Američania majú tiež zaujímavý postup pri expanziách – oni najskôr predávajú a až potom developujú. U nás naopak zvyčajne najskôr developujeme a potom predávame, avšak nakoniec zistíme, že to predáva už niekto iný a všetko spadne.
Rovnako je dobré sa pri expanzii vždy zastaviť, zamyslieť sa nad danými krokmi a spraviť si prieskum. Tiež je potrebné sa rozhodnúť, či expanzia bude zahŕňať aj presun core tímu / človeka do danej krajiny alebo nie.
Určite by som jej poradila viac sa pýtať, respektíve nebáť sa pýtať. Ja som sa viackrát nepýtala, pretože som si myslela, že je určitá otázka blbosť. Ďalej by tiež vhodnou radou bolo zdieľanie potrieb. Často som dlhšiu dobu stagnovala nad nejakou vecou, pretože som nevedela vhodne pomenovať svoju potrebu.
V poslednej dobe ma celkom zaujal podcast “Výtah” od českej iniciatívy “Holky z marketingu”. Čo sa týka viac startupových vecí, tak mám veľmi rada knihu “No Rules Rules” od Netflixu o ich kultúre. Ďalej Kilta, čo je tiež jeden z mojich projektov, má super newsletter, kde píšu o rôznych trendoch vo svete. A ako posledné by som určite odporučila Brené Brown – rozhovory s ňou, jej podcasty alebo akúkoľvek inú tvorbu.
Ďakujeme Zuzke za skvelý rozhovor a prínosné tipy pre startupistov.
